Vtip 9526 #supervtip

Životopis. Narodil som sa, keď mama nebola doma. Bolo nás 13 detí. Boli sme velmi chudobní. Spávali sme v jedinej nočnej košeli. Keď jednému z nás bolo treba ísť na potrebnú potrebu, museli sme ísť na dvor všetci. Mama každú nedelu búchala päsťou po stole, aby si susedia mysleli, že klepe razne. Do školy som chodil velmi rád. Každú triedu som opakoval tri krát. Keď som vyšiel zo školy ako devetnásť ročný, išiel som na vojnu. Vojaci písali listy rodičom, aby im poslali balík, tak som napísal aj ja. Milá mama. Píšem pomaly, lebo viem, že nevieš rýchlo čítať. Pošli mi buchty a 100 korún. Tvoj syn. Odpoveď Milý syn. Buchty ti neposielam, lebo trúbu máme na vojne, a desať korún sa píše s jednou nulou. Tvoja mama. Keď som sa vrátil z vojny, išiel som sa učiť za kováča. Kováč povedal: Kývnem, a ty buchneš. On kývol, a ja som buchol. Ale on už viac nekývol. Potom som išiel do väzenia. Zomrel som ako 26-ročný. Takto končí môj životopis.